Na bezpečnostných značeniach, ktoré informujú o ohrození života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky, ku ktorému môže dôjsť na miestach prístupných pre verejnosť, je potrebné v obciach podľa § 2 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. uvádzať znenie textovej časti popri štátnom jazyku aj v jazyku národnostných menšín.

V rámci povinnosti vyplývajúcej zamestnávateľom používať bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci uvedenej v § 13 ods. 6 zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“) je potrebné prihliadať na § 4 ods. 6 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v platnom znení (ďalej „zákon č. 184/1999 Z. z.“), a teda v obciach podľa § 2 ods. 1 tohto zákona na miestach prístupných verejnosti, kde môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky sa informácie o ohrození uvádzajú popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny.

Zároveň je potrebné brať ohľad na § 5 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v platnom znení, ktoré ustanovujú, že prednosť pred označovaním pracoviska a priestorov zamestnávateľa bezpečnostným a zdravotným označením má zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostriedkami kolektívnej ochrany alebo opatreniami, metódami alebo postupmi používanými pri organizácii práce. Pre používanie bezpečnostných a zdravotných označení vo všeobecnosti platí ustanovenie uvedené v predhovore smernice rady 92/58/EHS z 24. júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci (deviata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) kde je uvedené: „je vo všeobecnosti pravdepodobné, že používanie normalizovaných značiek pri práci znižuje nebezpečenstvo, ktoré môže vyplývať z jazykových a kultúrnych rozdielov medzi pracovníkmi.“

(zdroj nip.sk)